Naučili sme sa vypočítať priamu (PÚ) aj nepriamu úmernosť (NÚ), ktoré sme riešili trojčlenkou, kde sme mali 3 známe údaje a 1 sme potrebovali dopočítať. Teraz si ukážeme úlohy s 5 známymi údajmi, ktoré vieme dať do tzv. zloženej trojčlenky, čo sú vlastne 2 trojčlenky "prilepené k sebe". Môže sa stať, že úloha bude zahŕňať aj PÚ, aj NÚ, ktoré budú vychádzať zo spoločných číselných údajov.

Znie to komplikovane? Nemusíte sa báť, dá sa na výpočet použiť niekoľko spôsobov, z ktorých si jeden vysvetlíme...

Pripomeňme si ako súvisí PÚ a NÚ s pomerom:

Tiež si pripomeňme, ako urobíme z 2 pomerov 1 postupný pomer:

Pr. Rybár ulovil šťuku, ktorej pomer dĺžky hlavy k dĺžke tela bol 3 : 8 a pomer dĺžky tela a chvosta bol 2 : 1. V akom pomere bola dĺžka hlavy, tela a chvosta?

- telo je spoločný údaj pre oba pomery, preto si pomery upravíme tak, aby telo reprezentovalo rovnaké číslo

H : T         = 3 : 8     = 3 : 8

     T : CH =      2 : 1 =      8 : 4

H : T : CH = 3 : 8 : 4

Iný príklad máte na tu.

Tento spôsob využijeme aj my vo výpočte:

Ja uprednostňujem výpočet zloženej trojčlenky cez 2 jednoduché trojčlenky a keďže som takéto vysvetlenie nenašla na internete, len v učebniciach, vysvetlíme si ho tu. Iné spôsoby si viete pozrieť aj sami a vyberiete si, ktorý postup vyhovuje viac vám...

Pr. Ak 8 koní spotrebuje 5 hl ovsa za 6 dní, koľko ovsa spotrebuje 12 koní za 10 dní?

Tieto úlohy sa dajú riešiť aj prechodom cez jednotku, kde  si môžete vypočítať koľko ovsa zožerie 1 kôň za 1 deň. Tento spôsob máte vysvetlený v učebnici na str. 59.

Pr. Dve výrobné linky vyprodukujú za 5 dní 2000 výrobkov. Za koľko dní vyprodukujú 3 linky 1500 výrobkov?